Mačací raj

Do Európy sa mačky dostali okolo roku 500p.n.l. Najskôr sa plavili na fénických obchodných lodiach z Egypta do Grécka a neskôr do Talianska. Počas vlády rímskeho cisára Augusta priniesli sýrsky mnísi niekoľko mačiek aj do Ríma, kde sa stali ozdobou salónov bohatých ľudí. Čoskoro však Rimania objavili schopnosť mačiek loviť myši a tak si ich rímski legionári brali so sebou na vojenské ťaženia na sever. A tak dobyli spolu s Rimanmi Britániu aj mačky. Veľkú obľubu si mačky získali u Škótov. V 10.stor bola mačka v Európe hodná majetku a boli natoľko cenné, že v roku 936 bol vydaný zákaz ich zabíjania (trest za zabitie mačky sa odvíjal od jej veku a ceny). Žili na hradoch a ochraňovali obilné sýpky proti hlodavcom. V Anglicku, Škótsku, Írsku a Walese mačka dodnes prináša šťastie. Podobné zmýšľanie mali aj Germáni, ktorých bohyňa Freyva, manželka boha slnka Baldura mala voz ťahaný mačkami. S prijatím kresťanstva v 4.stor museli však bohovia odstúpiť a s nimi aj mačky. Na Freyu sa zabudlo rýchlo, mačky však vďaka svojim loveckým schopnostiam našli ešte na niekoľko storočí svoje uplatnenie. Všetky dobré skutky sa im však nakoniec v období temného stredoveku vypomstili.